Ukrývam sa v trinástej komnate,
s nemou prosbou na perách,
nech smiem vrátiť čas.
Zažnem opäť iskru v tvojich očiach,
pohladím ťa nesmelým pohľadom
a úsmevom ťa budem zvádzať.
A už ťa nepustím
na vlak do neznáma...
Vrátiš mi nádej,
vytvoríš spomienky,
daruješ krištáľové kvety na oknách...
Ja ti dám ohnivé lúče svojho slnka,
tichú pieseň,
čo stvorí tlkot môjho srdca
pri tvojom dotyku.
Naučíme sa počúvať
súzvuk našich
duší...
očí...
tiel...
a bez strachu privítame
každé spoločné ráno.
A nebudeš viac mojou nočnou morou
lež nádherný, splnený sen.